Výška vinohradu môže mať významný vplyv na jeho klímu a tým aj jeho vinohradnícky potenciál. Teplota klesá približne o 0,6 ° (1,1 ° F) na 100 metrov (330 stôp) rastúcej nadmorskej výšky, pričom všetko ostatné je rovnaké.
Vplyv nadmorskej výšky na teplotu
Nižšie teploty vo vyšších polohách spomaľujú lámanie viniča, ako aj najmä dozrievanie. Malé výškové rozdiely môžu mať prekvapivo veľký vplyv na kvalitu vína a dokonca aj na schopnosť určitých druhov hrozna sa vôbec rozvíjať.
Nižšie teploty môžu byť zhoršené zvýšenými zrážkami a oblačnosťou vo vyšších nadmorských výškach.
Takéto vplyvy sú obzvlášť výrazné v chladných vinohradníckych oblastiach, kde teplota priamo obmedzuje vývoj viniča a bobúľ. V teplejších oblastiach majú podobné výškové rozdiely výrazne menší vplyv.
Vplyv nadmorskej výšky na oxid uhličitý a ultrafialové žiarenie
Nie je jasné, či sú klesajúce množstvá atmosférického oxidu uhličitého s rastúcou nadmorskou výškou škodlivé alebo nie. Všeobecne sa však uznáva, že globálne otepľovanie by zvýšilo celosvetovú hladinu oxidu uhličitého vo všetkých vinohradoch (vrátane vinohradov s nízkou nadmorskou výškou), čím by sa problém koncentrácie oxidu uhličitého v budúcnosti stal menej kritickým.
Vyvýšené vinice tiež dostávajú viac UV žiarenia, o ktorom sa predpokladá, že zlepšuje kvalitu stimuláciou produkcie fenolov.
Nadmorská výška vinohradov a slnečné žiarenie
Všeobecne sa uznáva, že vyššie položené vinice môžu mať prospech z lepšieho aspektu (za predpokladu, že majú správnu orientáciu na slnko). Je to predovšetkým preto, že horské aspekty umožňujú slnečným lúčom prenikať do vinohradu pod lepším uhlom na dlhší čas počas dňa.
Sledujte ma na sociálnych sieťach
Víno je gurmánsky poklad, nezneužívajte alkohol!
Žiadny z tohto obsahu nebol sponzorovaný
Nedostal som žiadne darčeky ani bezplatné vzorky, ktoré by mohli súvisieť s týmto článkom
SK 
EN 
FR 
IT 
ES 
PT 
DE 
JA 
ZH 
KO 
HI 
TH 
VI 
PL 
NL 
EL 
RO 
HU 
CS 
UK 
SV 
FI 
NB 
DA 
LT 
ET 
LV 
BG 
SL 
TR 
ID 
TL 
MS 
KM